Toxická maskulinita

Odporúčame divákom zvážiť, či si ho pozrú. Čo ak niekto prekročí vaše hranice? Pohovorme si o sexuálnom násilí. Sexuálne násilie sa vyskytuje častejšie, než si myslíme – a mnohí o ňom mlčia. Teraz vám porozprávame niekoľko skúseností iných ľudí. Čo pre vás znamená sexuálne násilie? Táto situácia sa stala jednému dievčaťu a ja to prerozprávam. Vošla som dnu, porozhliadla som sa a dali mi za úlohu predávať lístky do tomboly. Tak som predávala lístky a prišiel za mnou jeden starší muž. Povedal mi, že ak si k nemu prisadnem, potom zaplatí za lístok. Tak som si k nemu sadla a dala som mu lístok. On ma potom priamo bez opýtania začal chytať za nohu. Strašne som sa zľakla. Našťastie tam bola moja kamarátka a začala na neho kričať. Ale aj tak som sa cítila hrozne, mala som strach. Stále som dávala pozor, či je niekde blízko. Potom som išla na wc a stále som sledovala, kde je. Toto je skúsenosť ďalšieho dievčaťa. Rovnako to prerozprávam. Bola som na výlete v Rumunsku. Boli sme tam asi týždeň. Jeden chlapec tam za mnou stále chodil, ale ja som to neriešila. Prešiel nejaký čas a raz v noci sme sa viacerí rozprávali na balkóne. Tento chlapec sa ku mne stále približoval a ja som mu povedala nech sa upokojí a trochu sa vzdiali. On sa začal smiať. Nebola som si istá, prečo sa smeje, ale nechala som to tak. Potom sa ku mne znova priblížil, tak som znova povedala, nech prestane. A on mi povedal, že sa chce so mnou bozkávať. Povedala som mu, že mám priateľa. A on, že to nevadí, nebude to vidieť, veď je ďaleko. No v žiadnom prípade. Povedal, že to chce vyskúšať a vyškrtnúť zo zoznamu. Má zoznam, s akými dievčatami z rôznych štátov sa už bozkával. Povedala som mu, nech si k Slovensku zapíše X. Bola som na seba hrdá a išla som do svojej izby. Môžeš povedať, ako si si prvýkrát uvedomila, že to, čo sa stalo, nebolo v poriadku? Čo mne sa napr. stalo a nebolo v poriadku – keď som vyrastala a uvedomovala som si, že niečo nechcem, alebo niečo chcem, ale nevedela som to povedať. Väčšinou som nevedela povedať „nie“. Hlavne preto, že som nechcela tú druhú osobu uraziť, alebo stále odmietať, a potom sa cítiť zle. Preto som to radšej vydržala a povedala „áno“. Teraz už som si uvedomila, že keď niečo chcem alebo nechem, normálne to treba povedať. Keď niečo chcem, viem povedať „áno“, ale keď nechcem, tak neviem povedať „nie“. Teraz som si už uvedomila, že je normálne povedať „nie“ a cítim sa lepšie. Keby to v sebe držím, cítim sa zle. Toto som sa musela naučiť – povedať „nie“. Keď sa stala taká situácia a cítila si sa zle, čo alebo kto ti pomohol prehovoriť a začať to riešiť a zotavovať sa? Zotaviť sa mi pomohla moja najlepšia kamarátka, ktorej dôverujem. Zdôverila som sa jej a ona mi povedala, či som urobila dobre alebo zle. Niekedy sa niečo stalo a dlho som to v sebe dusila a potom som sa necítila dobre. Keď som to zo seba dala von, hneď sa mi uľavilo a už som na to nemyslela. Preto ak niečo v sebe držíte, lepšie je to dať zo seba von. Budete sa cítiť volnejšie. Ak má niekto dobrý vzťah s rodinou, môže sa zveriť im. Alebo ísť k psychológovi… Ak sa ale s danou osobou človek necíti dobre, nemusí sa zveriť. Je niečo, čo chceš odkázať mladým dievčatám, alebo chlapcom, ktorí zažili násilie? Chceš im niečo odporučiť? Ak sa cítite zvláštne, nenechajte to len tak. Odporúčam to riešiť. Čo by mohlo pomôcť človeku v takejto situácii? S kým by ste sa mohli porozprávať, keby ste potrebovali podporu? Rešpekt. Hranice. Podpora. Rozprávajte sa o tom. Ak vy alebo niekto, koho poznáte, potrebujete pomoc, kontaktujte poradenské centrum.